mattko

Minule som bol po dlhom čase opäť v Košiciach. Nemal som žiaden špecialny zámer, ani som neplánoval nejaký celodenný program, len som si proste spravil taký malý výlet. Poprad – Košice, prejdem si námestie a idem domov, aspoň vo vlaku niečo prečítam. V práci som mal voľno a doma to už poznám. Tak som si vyhliadol nejaký vlak, pôvodne som chcel ísť osobným, veď čím dlhšia cesta, tým lepšie a aspoň sa môžem viac venovať mojej obľúbenej činnosti "zoknapozeraniu", a vraj je to aj lacnejšie. Nakoniec som šiel aj tak rýchlikom, už neviem prečo, možno kvôli väčšiemu pohodliu. V Košiciach na stanici som zistil, že vlastne toto mesto až tak dobre nepoznám a tak nebudem nič riskovať a pôjdem po mojej oblúbenej trase – priamo zo stanice, cez most a park (už neviem v akom poradí) na námestie. Neviem či som si to už skôr nevšimol, alebo ho tam zriadili len prednedávnom, no proste za mostom (alebo parkom) na ulici smerom na námestie, som objavil Artfórum (kníhkupectvo). A nastala kríza. No čo už, Košice som už videl, a aj tak som tu nechcel ostať celý deň a Artfórum predsa nie je len taká obyčajná predajňa kníh, akú nájdete skoro v každom mestečku. Neviem ako pre iných, ale pre mňa je to svätyňa. Nechcem uraziť žiadne kníhkupectvo, ale podľa mňa je to taká malá legenda medzi kníhkupectvami. Také niečo ako naša popradská Christiánia, len trošku známejšie. Ten pocit keď vojdete dnu, je neopísateľný. Všade kam sa len pozriete samá kniha (sem tam nejaký predavač), a ja som si zobral len taký malý batoh. Bezradnosť. Ale s tým som sa už naučil žiť. Tá, taká typická knižná vôňa a taký milý knižný neporiadok. Kníhkupectvo, bez takého milého neporiadku, to proste nie je ono. Asi po hodine a päťdesiatom prekontrolovaní môjho finannčného stavu (ešte sa treba nejak domov dostať), som odtiaľ odišiel aspoň s jednou knihou. A tašku, do ktorej mi ju zabalili mám dodnes odloženú.